Tak nejako som si uvedomila, že čím viac fotím, tým menej mám pred objektívom vlastné deti. A presne podľa hesla – obuvníkov syn chodí bosí – som ku koncu roka zistila, že nemám z čoho spraviť ani kalendár ako každoročný darček pre starých rodičov. Povedala som si, že to napravím, že ten čas, keď sú moje deti ešte malé rýchlo letí, a že robím chybu, keď ich nefotím. Takže, keď moja Anetka zostala jeden deň doma zo škôlky, hneď bolo o program postarané. Slečna už má svoj rozum a najmä predstava česania vlasov sa u nej z pochopením nestretla, ale tak nakoniec sme sa dohodli a celkom ochotne ma nasledovala do ateliéru. Keďže moje dieťa je z tých živších nejaké to pózovanie nám nešlo, tak som prehrabala všetky zabudnuté veci, ktoré v ateliéri máme a našla som to – GLITRE. No nebolo väčšej radosti a malú som odtiaľ nevedela dostať. Dokonca si ochotne prezliekla aj šaty a aj rozčesávanie vlasov pred každým záberov zvládla bez frflania. No a tu je výsledok.
Ták nech sa páči….
Jedna malá 3 ročná Anetka, 3 sáčky glitrov a trblietok z Aliexpressu, zabudnuté svetlielka, dvoje šaty a bordel, ktorý sme výsávali snáď hodinu…
